Zaujal ma, ako sme spomínali na Q&A, strach dať si konkrétny cieľ, lebo to potom znamená, že mám voči tomu záväzok. A častokrát som to mal tak aj ja: strach tú víziu v procese upraviť, čo je úplne normálne, meniť to za pochodu. Veľmi sa mi páčilo napríklad u teba, Tibi, to, čo je cieľ za cieľom. Erik rozmýšľa skôr abstraktne a ty ideš do konkrétna. Ja som tiež abstraktne zmýšľajúci, no mám rád aj tie konkrétne veci. A to sa mi páčilo, ako si viedol Erika do konkrétnosti.
Ja potrebujem vidieť veľa príkladov koučovacích prístupov, aby som zistil, ktorý sedí mne. Podľa prístupu ostatných a toho, čo sa mi na nich páči, si vytvorím svoj. Potrebujem vidieť, ako sa to robí, a zažívať to. Ty to robíš tak, ty tak, a to, čo mnou rezonuje, to chcem robiť. Uvedomil som si, že je dobré byť koučovaný, je dobré koučovať, no aj vidieť ostatných, ako koučujú. Ďalšia vec, ktorú si aj dobre poznamenal: musí byť dobrá chémia medzi koučom a klientom. Veľmi sa mi páčili tie záverečné hodnotiace otázky.
Páčila sa mi myšlienka vidieť koučovať kouča, ktorého nepoznám, no poznám kouča, ktorého koučuje. Erik pôsobí tak, že má vysporiadané veci a nepotreboval riešiť úplne transformačné témy. Páčilo by sa mi vidieť to na človeku, ktorý má riadne trable, a ako ho to posunie. No páčilo sa mi, ako sa odkryli témy a počas tretej session prišiel zvrat: objavil pocit, že toto je vlastne to, čo chce, plus kroky k tomu. Je zaujímavé, že koučing nemusí byť o tom, že veci zmení od základu. Vidieť ho robiť značné kroky k tomu, čo chce, možno aj o pol roka.