Pygmalionov efekt

 
 

Ani sme sa nenazdali a je koniec. Prešli sme dlhú a silnú cestu. Zhrnieme si ju v jednoduchom timeline a pridám k nim moje poznámky:


  1. Týždeň a 1. stretnutie: dlhá príprava, celkom silná nervozita, nevedel som, čo mám čakať, aj keď som veľkarát zažil koučovací rozhovor. Nikdy však pred inými ľuďmi. Musím uznať, že tlak bol značne cítiť. Najmä preto, lebo som chcel filtrovať to, čo poviem. 


  2. Týždeň a 2. stretnutie: opäť dlhá príprava, síce zo mňa nervozita opadla, no v procese som takisto veľmi filtroval, čo hovorím. Bolo mi nepríjemné hovoriť o niektorých veciach, aké sú, no musel som to prijať a otvoriť sa


  3. Týždeň a 3. stretnutie: menšia príprava, prišli prvé uvedomenia, našli sme s Tibim k sebe cestu


  4. Týždeň pauza


  5. Týždeň a 4. Stretnutie: odľahčenie, spektrum udalostí a uvedomení, začína reálny koučing


  6. Týždeň a 5. Stretnutie: minimálna príprava na stretnutie, nemal som skoro nič konkrétne, riešil som okrajovú vec, bol som v pokoji


  7. Stretnutie a posledné 6. Stretnutie: Séria konečných uvedomení, finálny posun tém a zhodnotenie spolupráce




 
 

 

Podľa krátkeho zhrnutia stretnutí môžeme vidieť celkom bežný vývoj vzťahu kouča a klienta. Prvé stretnutia sú o budovaní vzťahu, v strede spolupráce sa ľady prelomia a reálny koučing nastáva až ku koncu spolupráce. Nie pretože to dovtedy nie je možné, no klient sa až po takom čase častokrát otvára a vtedy môže kouč smerovať otázky a klientovu pozornosť na najdôležitejšie uvedomenia.



Museli sme si nájsť k sebe cestu a naladiť sa spoločnú vlnu. Počas celej doby stretávania to bolo viditeľné a zreteľné. Po treťom stretnutí sme už obaja vedeli, ako ten druhý rozmýšľa a už sme prirodzene vedeli, ako sa rozhovor bude uberať. Možno na prekvapenie oboch, skutočnosť že ja kouč takisto, vôbec neuľahčila celý proces, naopak, myslím že viesť takýto proces bolo o to komplexnejšie. Avšak bola to výzva pre oboch a z mojej strany určite poviem, že to malo veľký význam.



Moje témy sa vrstvili jedna cez druhú. Žijem dynamický život a pôsobím vo veľmi dynamickom prostredí, kde sa veci vyvíjajú veľmi rýchlo. Preto nebolo pre mňa až tak dôležité držať sa jednej témy, dôležité bolo pre mňa udržať si prehľad a nadhľad nad mojimi komplexnými okolnosťami.



Na prvý pohľad sa môže zdať, že to má ďaleko od transformácie a radikálnych zmien okolností. No pre mňa ako osobu nebolo v týchto okolnostiach nič dôležitejšie. A čím viacej uvedomení som vkladal do tejto mozaiky, tým väčší “ripple efekt,” som získaval, tým viacero dverí som si otváral a tým viacej cestičiek som si vedel budovať.



Síce už teraz existujú rôzne AI, ktoré vedia klásť koučovacie otázky a ich účel je robiť koučovací rozhovor lepšie ako človek - no všetci sme sa zhodli, že pocit prepojenia s človekom, “chémie” medzi koučom a klientom, ich budovanie vzťahu, a tú pravú otvorenosť ako následok vytvorenia tohto vzťahu, nenahradí nikdy žiaden stroj. Takéto vzťahy, nielen ako kouč a klient, ale ako človek s človekom, nikdy žiaden stroj nenahradí.



K mojim témam a uvedomeniam:

Moja hlavná téma bola udať štruktúru aplikácii, ktorú chceme budovať v našej firme. Vedel som, že sa mi nepodarí ju celú dokončiť. No tým, že som na tom pracoval, som poodkryl úplne iné vrstvy firmy a problémov, úloh, ktoré potrebujeme uchopiť.

Úspešnosť: na začiatku 1/10, na konci 6/10



Ďalšia téma bola práca s hnevom, ktorú sme rozvrstvili na viacero úrovní. Vybudoval som si pre seba barličky, ktoré mi pomáhajú pri denno denných rozhodnutiach a úsudku. Začal som pracovať s presvedčeniami a dôverou, ktorú som predtým nezohľadňoval.

Barličky znejú: najprv musím svoj nápad predať sebe; validácia a pri argumentácii sa nenechať pretlačiť z pozíci; obhájenie

Takisto sme túto tému rozšírili na moju ašpiráciu stať sa CEO pre aktuálnu firmu, v ktorej pôsobím. Zvedomili sme si, že pre mňa nie je až tak dôležité byť CEO, ako podieľať sa na naplnení misie a vízie tejto firmy. Považoval som tento post esenciálny na to, aby som to mohol vykonávať. No zistili sme, že to tak vôbec byť nemusí. Ak by som sa predstavil v inej roli - označil by som sa za CVO - chief vision executor. Vyplýva to z mojej psyché a z môjho typu osobnosti. Je to veľmi pekné uvedomenie.




Takisto sme identifikovali ďalšie kroky, ktoré môžem robiť voči tomu.

Úspešnosť: na začiatku 1/10, na konci 8/10



Ak sa pozriem s nadhľadom, moje najväčšie uvedomenie: veriť môjmu úsudku. Dôvera a presvedčenia sú koncepty ktoré ešte nemám odskúšané a “ochytané” a počas našej interakcie som spoznal, že sa im postupne začnem venovať.

Úspešnosť: na začiatku som o tom nevedel, na konci 12/10



Neposlednú tému ktorú som okrajovo riešil bola moja koučovacia prax. Počas programu som viedol iný vzdelávací program, a zistil som že ma to veľmi baví a napĺňa. Otvoril som v sebe tému mať vlastnú koučovaciu školu/vzdelávanie, a ak si seba predstavím v budúcnosti v roli takého učiteľa, veľmi to ku mne prehovára. 

Úspešnosť: na začiatku 4/10, na konci 9/10




Záver z toho máme obaja jasný: účel ukázať, ako funguje koučovací rozhovor a vzťah sa nám podarilo na 10/10. Všetci zúčastnení si z toho odnášajú svoju skúsenosť a všetci sme zažili veľmi pestrú a zaujímavú cestu.

 



Pohľad našich účastníkov:

  • Veronika:
    Úprimne som nemala očakávania, aký bude koučing, keď mi to Erik hovoril znelo to zaujímavo, som otvorený človek a rada sa dozviem nové veci. Netušila som, aké veci sa môže človek dozvedieť a aké témy môže človek s koučom riešiť. Z tohto pohľadu mi to otázky zodpovedalo. Bolo to super zaujímavé sledovať vašu interakciu. Chápem že štýl je trochu definovaný koučom, no aj tak nevstupuje do rozmýšľania klienta a vždy ste si ukočírovali, ako sa bude stretnutie uberať. Bolo tam takisto zaujímavo vidieť vývoj na oboch stranách. Bolo tu zároveň vidno autenticitu z oboch strán - nemali ste nič dopredu nachystané, a myslím že je málo možností vidieť niečo skutočne autentické, bez postprodukcie a podobne. V tomto to bolo pre mňa také osviežujúce. Videla som že ste obaja mali také momenty že há, toto ide zvláštne, čo s tým urobíme.. A presne tak idú veci v živote.

  • Jozo:
    Zaujalo ma, ako sme spomínali na Q&A, že strach dať si konkrétny cieľ lebo to potom znamená, že mám voči tomu záväzok. A častokrát som mal tak aj ja, strach z toho tú víziu v procese upraviť, čo je úplne normálne, meniť to za pochodu. Veľmi sa mi páčilo napríklad u teba Tibi, že čo je cieľ za cieľom. Erik rozmýšľa skôr tak abstraktne a ty ideš do toho kontkrétna. Ale ja som tiež taký abstraktne zmýšľajúci, no mám rád aj tie konkrétne veci. A to sa mi páčilo, ako si viedol Erika, do konkrétnosti. Ja potrebujem vidieť veľa príkladov koučovacích prístupov, aby som zistil, ktorý sedí mne a podľa prístupu ostatných a čo sa mi na nich páči, si vytvorím svoj. Potrebujem vidieť ako sa to robí a zažívať to. Ty to robíš tak, ty tak, a to čo mnou rezonuje, tak to chcem robiť. Uvedomil som si, že je dobré byť koučovaný, je dobré koučovať, no aj vidieť ostatných, ako koučujú. ďalši point čo mám je, čo si aj dobre poznamenal, že musí byť dobrá chémia medzi koučom a klientom. Veľmi sa mi páčili tieto konečné hodnotiace otázky.
    Páčila sa mi myšlienka vidieť koučovať kouča ktorého nepoznám, no poznám kouča ktorého koučuje. Erik vyzerá tak, že má vysporiadané veci a že nepotreboval riešiť úplne trasformačné veci, páčilo by sa mi vidieť to na človeku, ktorý ma riadne trable a ako ho to posunie. No páčilo sa mi, ako sa odkryli témy a počas tretej session prišiel zvrat a objavil pocit že toto je vlastne to čo chcem plus kroky k tomu. Je to zaujímavé že koučing tiež nemusí byť o tom že tie veci zmenia život od základu, no vidieť ho robit značné kroky k tomu, čo chce, možno aj o pol roka.

  • Katka:
    Za mňa ten začiatok, bola som trochu stratená, pretože si hovoril veľmi abstraktne a bolo vidieť, že sa na seba musite naladiť, a že ste skákali od témy ku téme, možno aj tá nervozita keďže to bolo nahrávané. A potom tam bola tá jedna session kde som bola a doplo mi čo sa vlastne rieši, a viackrát ste spomínali že to začalo byť naozaj reálne. Čo sa týka konceptu, bolo to super v tom, že to nebolo nabúchané pri sebe, ale že tam bol odstup a bol čas na posun v reálnom čase. A bolo zaujímavé sledovať teba, ako to vlastne vyzerá keď sa dlhodobo spolupracuje, ako sa aj ty vyvíjaš a druhý pohľad na to. Ja som si to veľakrát premieňala na to, že ako to robíme my vo firme alebo ako to vyzerá keď ma koučuješ ty, takže mám z toho také highlighty. A za mňa super



Ak chcete zažiť rovnakú skúsenosť, pozrite si viac TU a kúpte si svoje miesto.

Previous
Previous

Manifest

Next
Next

Why should (and will) everyone on the planet learn typology?