Predsavzatia

Novoročné predsavzatia. Sú vôbec dôležité? Čo vlastne znamenajú? Ako vyzerajú a ako fungujú?

S novým rokom prichádzajú nové možnosti. Všetci si “vinšujeme” len to najlepšie, len to najbohatšie a len to najpohodlnejšie.

Všetci chceme dať za starým rokom bodku, čiaru, obzrieť sa, čo sa udialo a poučiť sa z neho.

Novoročné predsavzatia sú zaujímavo zaužívaná tradícia, ktorú snáď poznáme všetci.

Kto si už vyskúšal vykonať novoročné predsavzatie? Ako znelo? Čo bol jeho účel? Ako dlho mu vydržalo?

Čo sú vlastne novoročné predsavzatia? Ako sa vykonávajú? Dávajú zmysel? Mali by sa predsavzatia vykonávať len na nový rok? Ak nie, tak kedy ešte?

Všetko sú to zaujímavé a relevantné otázky, poďme sa na ne teda pozrieť bližšie.

Ako vlastne vyzerá také novoročné predsavzatie?

“Od nového roka budem každý večer aspoň pol hodiny čítať.”

Vyzerá to teda tak, že predsavzatia sú istá forma vybudovania zvyku alebo zručnosti, potenciálne nového, ktorý si chceme zaradiť do svojho systému fungovania. Keďže v tom zohráva rolu aj určitá symbolika - výmena nového roku za starý, pomyselná čiara za určité obdobie, “nová koža” a podobne, vytvára to v nás pocit/podnet pre zmenu.

Prečo sa ale chceme zmeniť? K čomu je zmena dobrá?

Pravdepodobne je v tom úmysel sebazlepšovanie, rast, ponechanie minulosti, vystavenia sa budúcnosti.

Takto by sme mohli vidieť jasný úmysel pre novoročné predsavzatia, ich benefit.

Poďme sa pozrieť na predsavzatia z funkčného hľadiska.

Ukázali sme si, ako môže novoročné predsavzatie vyzerať a poukázali na to, že je to istá forma budovania zvyku alebo zručnosti.
Zvyky všetci veľmi dobre poznáme, ale je tomu aj tak pri zručnostiach? Aký je rozdiel medzi zvykom a zručnosťou? Aký je tam súvis s novoročným predsavzatím? Pozrime sa ešte bližšie.

Zvyky - čo sú vlastne zač? pre koho fungujú? kto by si ich mal vytvárať? ako sa zvyky tvoria?

Pre zvyky existuje tona definícií a dve tony kníh. Ak by som mal vybrať jednu knihu, bola by to 7 Habits Of Highly Effective People od Stephena R. Coveya.

Ak by som mal definovať zvyky volne a vlastnými slovami, znelo by to asi takto:

”Zvyky sú opakované činnosti, ktoré si vbudujeme do svojho fungovania s úmyslom zvýšenia efektivity.” Môžeme sa na ne pozrieť aj ako na systém alebo mechanizmus, ktorý sa opakuje pre dosiahnutie výsledku. Zvyky sú zvyčajne pre ľudí, pre ktorých je dôležitý ich komfort.
Zvyk začnú budovať tak, že svoju komfortnú zónu zľahka narušia novou činnosťou alebo obmenou činnosti a potom postupne pridávajú diskomfort. Výsledok je nová, zautomatizovaná činnosť.

Vytváranie nového zvyku je narušenie komfortnej zóny, avšak, s úmyslom rozšíriť komfortnú zónu. Čím viac zvykov títo ľudia do seba absorbujú, tým viac činností zvládnu, o to lepšie sa vedia o seba postarať, a teda o to viac komfortu si môžu dovoliť.

Zvyky sa zväčša menia a obmieňajú veľmi náročne. Nie nadarmo sa hovorí - “Zvyk je železná košeľa.” Kto však masterne tvorenie zvykov a zvyšovanie/narúšanie komfortnej zóny, ten skutočne masterne samého seba.
Proces tvorenia zvyku môže byť napríklad - “Výživový poradca mi odporúčil piť viac vody. Každé ráno začnem tým, že vypijem veľký pohár čistej, odstátej vody. Po týždni mám pridať veľkú fľašu vody na svoj pracovný stôl a počas práce ju vypiť. Po dvoch týždňoch mám vypiť obsah tejto fľaše dvakráť. Výsledok je hydratácia, svieža a čistá myseľ.”
Proces je teda nasledovný - Mám problém, ktorý som rozhodnutý zmeniť. Rozčlením ho na míľniky a postupne narúšam svoju komfortnú zónu. Po určitom čase diskomfort pridávam, až nakoniec daná činnosť pre mňa diskomfort nepredstavuje. Táto činnosť je v mojej komfortnej zóne.
Nielenže som rozšíril komfortnú zónu, ale takisto som zažil, AKO sa komfortná zóna narúša, zažil som, AKO to zvládať a pamätám si, AKO som to zvládol, ŽE som to zvládol a to mi dáva silu TERAZ aj do budúcna. Posilnilo ma to a nabudúce zvládnem činnosť o trochu ťažšiu. Ak proces tvorenia zvykov budem opakovať, môžem prejsť do oveľa náročnejších zvykov, ako napríklad otužovanie, asertivita, tvroba článkov alebo čokoľvek, čo mi napadne.

Toľko v úvode k zvykom.

Čo sú teda zručnosti? Ako vyzerajú? Aký je rozdiel oproti zvykom? Kto by ich mal vytvárať? Poďme sa na to pozrieť.

Za zručnosť môžeme považovať takisto set činností, vďaka ktorým dosiahneme určitý výsledok. Rozdiel je v budovaní a v udržaní.
Zručnosti sú pre tých, ktorým komforná zóna až tak veľa nehovorí a oveľa dôležitejšia je pre nich ich sloboda rozhodnutia - opcionalita - možnosti, z ktorých si môžu vybrať, ak chcú vykonávať nejakú činnosť. Veľmi dobre o nej hovorí Nassim Nicolas Taleb vo svojej knihe Antifragile a bloguje Juraj Bednár.

Vytváranie zručností je zameranie svojho sústredenia a úsilia na nejakú činnosť, výber možnosti a obmedzenie slobody rozhodnutia s úmyslom zvýšiť svoju opcionalitu - možnosti do budúcna.

Avšak, najväčší rozdiel oproti zvykom je ten, že zručnosti sa obmieňajú relatívne ľahko. Používateľ si vyberie svoju zručnosť, ktorú chce aktuálne používať a postupne ju zdokonaľuje, relatívne rýchlo. Relatívne rýchlo, pretože títo ľudia sa najlepšie učia pozorovaním a sledovaním chýb druhých. Tento luxus používatelia zvykov nemajú, nevedia sa učiť z chýb druhých, všetko si musia zažiť na vlastnej koži. Avšak, ak to raz zažijú, zapamätajú si to do konca života. Tento druh luxusu zase nemajú používatelia zručností. Zabúdajú relatívne rýchlo, pripomínajú si zručnosti používaním.

Preto si takíto ľudia musia veľmi dobre rozmyslieť, ktoré zručnosti sa chcú naučiť a ktoré zručnosti si chcú ponechať, ktorých sa chcú vzdať (chcú, nie majú, pretože slovné spojenia “má sa tak robiť” v nich potenciálne evokuje odobratie ich slobodu rozhodnutia.)

Ako teda vyzerá vytváranie zručnosti?
Napríklad - “Chcem písať články. Do konca roka chcem napísať 50 článkov.” Začnem sledovať ľudí, ktorí píšu články a sledujem, AKO píšu tieto články. Keďže úmysel je zvýšenie opcionality, musím si správne definovať, prečo chcem písať články. Napríklad “chcem monetizovať svoj blog” alebo “chcem písať blog for fun.” Prvá možnosť mi zvýši opcionalitu tak, že mi umožní získavať skúsenosti a potenciálne mi vytvorí zdroj príjmu. Druhá možnosť mi umožní zvýšiť opcionalitu tak, že mám činnosť, ktorú si môžem vybrať, keď chcem mať zábavu.

Ďalej si nájdem človeka alebo niekoľko ľudí, ktorí túto zručnosť ovládajú o niekoľko levelov vyššie a pozorujem ich, učím sa od nich. Postupne upravujem štruktúru, tvorím, vylepšujem. Postupne zručnosť dostanem do želaného bodu. V ideálnom stave zručnosť zakomponujem do svojho fungovania tak, aby bola vo fungovaní automaticky, aby som ju nezabudol. Inak môže byť moje úsilie potenciálne zbytočné.

Toľko, veľmi zľahka, k zručnostiam. Koho by to zaujímalo bližšie, pán John Beebe veľmi podrobne popisuje oboje vo svojej knihe Energies And Patterns In Psychological Type.

Tejto problematike sa budem určite v budúcnosti venovať.

Čo nám teda vyplýva zo zvykov a zručností?

Pri oboch môžeme povedať, že sa jedná o zdroj, ktorého potenciál chceme zvyšovať - pri zvykoch to je komfortná zóna a pri zručnostiach to je opcionalita.

To nás vedie k jednej veľmi dôležitej otázke - ako zistiť, či som človek, ktorý používa zručnosti alebo zvyky? O tom pripravím extra článok, veľmi sa naň teším, pretože to bude postupne úvod do mojej srdcovky - Depth Typology.

Ako to vlastne súvisí s novoročnými predsavzatiami?
Skvelá otázka, poďme na to.

Ako už bolo povedané, predsavzatie je teda pravdepodobne úmysel zmeny, sebazlepšenia. Takisto sme prepojili sebazlepšovanie so zvykmi a zručnsťami.

Pozreli sme sa na predsavzatia ako na zvyky a zručnosti, rozobrali sme veľmi zľahka, ako oboje vyzerajú.

Čo je vlastne na tých predsavzatiach také dôležité? To si rozoberieme ako ďalšie.

Predstavme si typický scenár novoročného predsavzatia. Človek si zaumieni nejaký typ zmeny a povie si, že tento rok bude zlomový a konečne zmena nastane. Buď si zmien predstaví príliš veľa, alebo zmeny nebudú reálne. Avšak, každopádne, s veľkým odhodlaním začne makať na svojich predsavzatiach. Ubehne zopár dní, stav sa nevyvíja podľa predstáv, disciplína a vôľa začínajú klesať.
Príde prvá chyba alebo prvé poľavenie a s tým prichádza aj demotivácia. Potenciálne sa môže stať, že človek potom takéto predsavzatie ukončí, alebo odloží na neurčito/budúci rok.

Ak s predsavzatím mal dotyčný človek spojené aj nejaké emócie a pochybí, častokrát prídu pocity nízkej sebahodnoty, nadávky samému sebe a všeobecne negatívny interný dialóg. Pritom chyba môže byť niekde úplne inde. Nie v sebahodnote a všeobecnej schopnosti daného človeka, ale v prístupe k zmene a k sebazlepšovaniu.

Sebazlepšovanie je náročný proces. Z hľadiska ľudských potrieb je sebarealizácia až na úplnom vrchu hierarchie (Maslowova hierarchie potrieb). To znamená, že sebazlepšovanie a sebarealizácia je dosiahnuteľná až vtedy, keď máme postarané o všetky potreby nižšie v hierarchii. To si treba veľmi dobre uvedomiť, pretože kohokoľvek môže čakať veľmi dlhá cesta, kým sa dostane k samotnej sebarealizácii.

Ďalšia vec, ktorú si musíme uvedomiť, je, že sebazlepšovanie je neustály proces. Ak sa nám aj podarí vybudovať nový zvyk alebo novú zručnosť, je v neustálnej zmene a vývoji, tak ako všetko okolo nás, žijúca a dýchajúca vec. Nič nie je trvalé. Sebazlepšovanie je každodenné rozhodnutie, stav, dokonca životný štýl. Dokonca môžeme povedať, že sebazlepšovanie nastáva v každom z našich rozhodnutí, ktoré prebehne počas dňa (a tých rozhodnutí počas dňa je teda veľmi veľké číslo (niekoľko tisíc)).

Takže jedným novoročným predsavzatím toho moc nevyriešime, respektíve, komu sa to podarí, tomu srdečne gratulujem a rád sa s ním stretnem a pozhováram.

Ako efektívne sú novoročné predsavzatia?

Ak by sme to teda zhrnuli, tradícia novoročných predsavzatí je zaužívaná a s veľmi šľachetným úmyslom sebazlepšovania. Čo sa však nedozvieme, alebo dozvieme až v procese výkonu je, že to veru nie je vôbec ľahké. To by nás však nemalo vôbec odradiť. Všetci určite veľmi dobre poznáme pocit z dobre odvedenej práce, zo sebaaktualizácie a zo sebarealizácie. Ak to myslíme vážne, ak sa odhodláme a ak vieme správne ako na to, všetci zvládneme čokoľvek. Napríklad tvorením nových zvykov a zručností.

Koniec koncov, ak sa skutočne zameriame na masternutie “cesty” alebo “procesu,” ako sa zakaždým dostať tam, kam chceme, môžeme túto zručnosť/zvyk aplikovať do všetkých oblastí svojho života.

Napokon je dôležité si uvedomiť, že zmena sa neudeje za jeden deň. Respektíve, zmena sa deje každý deň. Ak chceme vedieť porovnať svoje výsledky, musíme si ich pravidelne zaznačiť. Popisujem to v predošlom článku Ako si zhrnúť rok 2021?

Takže ako by mohlo znieť novoročné predsavzatie?
”Slovo predsavzatie nahradím slovíčkom “zmena/sebazlepšovanie/sebarozvoj””
”Keď spadnem, znovu sa postavím.”
”Predsavzatie si stanovím každý deň a každý deň ho vykonávam.”
” Predsavzatie považujem ako dlhodobú investíciu do seba.”
”Aj keď predsavzatie poruším, skúsim to znovu.”

Všetkým želám veľa úspechov do nového roka, nech majú svoj cyklus sebazlepšovania pod kontrolou a nech sú si plne vedomí toho, že to majú plne vo svojich rukách. Veľa trpezlivosti, disciplíny a vôle pri tvorení nových zvykov - vôľu a sebadisciplínu si takisto rozoberieme v článku.

Napokon, kto by chcel pomôcť pri tvorení svojich zvykov a zručností, alebo sa chcel dozvedieť, či sa má orientovať na zvyky alebo zručnosti, veľmi rád sa s ním o tom pozhováram. Stačí si rezervovať konzultáciu.

Na záver trochu motivácie od známych osobností.

Veď spravodlivý, aj keď sedemkrát padne, opäť vstane, ale bezbožníci sa budú v nešťastí potkýnať.
- Príslovia 24:16

„To nech je naše predsavzatie: čo si myslíme, hovorme, a čo hovoríme, to si aj myslime; nech súhlasí reč so životom.“
— Seneca rímsky stoický filozof