Hĺbková analytická psychológia

Hĺbková analytická psychológia, Jungova analytická psychológia, typológia, hĺbková typológia.

V coachingu a v živote všeobecne sa častokrát stretávam so situáciami, kedy sa ľudia chcú zmeniť, majú záujem so sebou pracovať, no buď sa veľmi málo poznajú, alebo nevedia o svojej individualite, alebo sa nepoznajú vôbec.

Ako transformačný coach pomáham klientom ujasniť si a zvedomiť si to, čo potrebujú, a všetko to vzájomne zosúladiť.
Avšak, častokrát sa stretávam s tým, že klienti samých seba veľmi slabo poznajú, a teda nevedia prísť na to, čo potrebujú a čo chcú, alebo že všetko toto nesprávne odhadnú a jednoducho potrebujú usmerniť, kde je ich potenciál a spoznať ho.

Type (typológia hovorovo) je nástroj, ktorý používam v mentoringu a tréningu pre to, aby sa klient lepšie spoznal a zároveň, aby som ja správne vedel pochopiť jeho potenciál, a teda ho viesť správnym smerom. Následne zapojím coachovacie techniky, aby si svoje nové poznatky upevnil a spojil s tým, čo už pozná. Je to odborná záležitosť, vedomosti čerpám z rôznych kníh, štúdií, vedúcich osobností a komunity CS Joseph.

Spolu s OnType team sme hlbšie rozobrali tému nutnosti učiť sa tejto vede v spoločnom podcaste.

V tomto článku by som chcel túto vedu predstaviť a chcel by som zazdieľať časť toho, čo som sa o týchto vedách dozvedel a hlavné osobnosti, ktoré tieto vedy posúvajú vpred. Chcel by som vyzdvihnúť, prečo sa o týchto oblastiach môžeme naučiť slobode VŠETCI, bez ohľadu na to, či nás o tom naučia v škole a prečo ju môžeme používať VŠETCI, bez ohľadu na to, či som takúto vedu “vyštudoval,” (pretože nechceme liečiť náročné psychiatrické prípady, chceme spoznávať a pochopiť samých seba a ľudí okolo nás). A chcem najmä poukázať na hlavné myšlienky leadrov v týchto oblastiach, vďaka ktorým si všetci vieme skvalitniť naše životy, neporovnateľne od tých terajších.

Svet sa technologicky posúva míľovými krokmi, ľudsky skôr degraduje. Veľa sebarozvojových aktivít je na hranici subjektivity, abstraktnosti, pocitov a presvedčení (navyše množstvo ľudí si automaticky sebarozvoj spája s ezoterikou, okultnými vedami, spiritualitou a duchovnom. Medzi všetkými existuje veľmi jasná, no tenká hranica). Možno práve preto sebarozvoju málo ľudí verí/dáva pozornosť/považuje ho za relevantný vôbec zvažovať. Zároveň nám spoločne chýba nejaká mapa/disciplína/smer uvažovania, ktorý by nás spájal a spoločne viedol.

Type ako veda je príležitosť spojiť túto objektivitu vedy a disciplíny ako takej s individualizáciou a subjektivitu každého jedného človeka v podobe archetypu a oblastí ľudskej stránky všeobecne. Množstvo osobností, ktoré vyvíjajú túto vedu dopredu, vidia a zdieľajú práve tieto myšlienky, že type nás môže všetkých združiť a spojiť v jedno, rozvoj spoločnosti a ľudstva, ľudskosti ako takej.

Zároveň má aj táto veda svoju históriu a je takisto vďaka jeho zakladateľovi Jungovi spájaná s okultizmom a rôznymi smermi, ktoré sa odkláňaju od objektivity. Avšak, našlo sa množstvo ľudí, odborníkov, ktorí jeho myšlineky rozdelili a zdieľajú práve to, čo považovali za funkčné a to rozvíjali. Je množstvo osobností, ktore túto vedu rozvíjajú ďalej a spájajú ju s ďalšími vednými disciplínami - napríklad neurovedou (Dario Nardi) alebo s históriou/sociológiou (Strauss a Howe).

Ja vidím a takisto zdieľam túto príležitosť a myšlienku, pretože som sám zažil zmenu na jej základe a po určitej dobe štúdia (asi rok a pol) type používam denno denne a obohacuje všetky oblasti môjho života.

Preto by som chcel sériou týchto článkov prispieť k predstaveniu tejto vedy ďalším ľuďom a ukázať, ako môže byť prítomná v každodennom živote a ako môže obohacovať každodenný život, a že je a mala by byť prístupná pre všetkých, bez zbytočného zaujatia, že psychológia patrí do rúk a hláv len odborníkom. A zároveň, ako otváram svojim klientom príležitosti ju zakomponovať do svojho života.

Prajem príjemné čítanie.

Na začiatok je najdôležitejšie položiť si niekoľko otázok - Je typológia reálna veda? Ako môžeme poznať typológiu? Prečo ľudia typológii neveria? Ako sa dá typológia využívať v reálnom živote a prečo má táto oblasť psychológie potenciál zmeniť spoločnosť ako takú?

Ako hlavný a “neutrálny” zdroj použijem wikipediu, avšak, existuje nekonečne veľa fór a blogov. Síce wiki nie je najdôveryhodnejší zdroj, no dá sa z nej zobrať hlavný veľký obraz, samostatné zdroje sa dajú dohľadať, či už priamo z nej, alebo vyhľadaním. Knihy a dôležité stránky zazdieľam v linkoch.

V skratke - type. Bežne ju môžeme poznať v podobe MBTI testov - Myers Briggs Type Indicator, ktoré sa nás spýtajú zopár otázok a výsledok testu sú 4 písmenká (napríklad INFJ). Je to jedna z interpretácií tejto psychológie a pravdepodobne najpopulárnejšia, no rozhodne nie najpresnejšia. Navyše, ľudská bytosť je oveľa komplexnejšia než psychoanalýza nášho ega, je dôležité uvedomiť si, čo nám takýto test hovorí z jeho interpretácií a základov. A aj to, že ľudská psyché má oveľa viacej oblastí než len svoju “typologickú” stránku, ktoré sa navzájom ovplyvňujú, no nie sú jedno a to isté a treba ich vedieť odlíšiť - nature (prirodzená stránka psyché, do ktorej ja dosadím type), nurture (výchova), lokalita (kultúra a spoločnosť (etika), ktorá nás ovplyvňuje)) a náš systém hodnôt alebo presvedčení (viera/náboženstvo/spiritualita). Všetky tieto oblasti ovlyvňujú našu psychologickú stránku a jej kombinácie a variácie z nás skutočne robia jedinečné ľudské bytosti.

Stručne o histórii tejto vedy - nepôjdem chronologicky, pôjdem podľa postupnosti a vývinu, ktoré mne dávajú zmysel. Zazdieľam najdôležitejšie linky pre čo najlepší šíroký obraz, avšak, nechcem vypracovať rigoróznu prácu. Chcem vám priblížiť túto vedu, moje sujektívne PREČO sa podľa nej v živote riadim a referencie vedúcich osobností, ktoré sa snažia presadiť uznanie tejto vedy v makro leveli. Avšak, koho zaujme, odporúčam spraviť si vlastný prieskum a vlastné štúdium. Koncepty nie sú jednoduché na pochopenie a chvíľku trvá, kým sa človek vo všetkom zorientuje. Prajem príjemné čítanie.

História tejto vedy sa datuje ďaleko do starovekého Grécka, kedy Hippokrates uviedol na svet 4 temperamenty známe ako sangvinik, cholerik, melancholik a flegmatik.

Neskôr Plato zhrnul tieto temperamenty do “štyroch druhov mužov” vo svojej práci Republika. Temperamenty rozvinul do takzvaných “kást,” ktoré sú: Ochrancovia, Umelci, Intelektuáli a Idealisti.

O mnoho rokov neskôr pán Keirsey zhrnul svoje práce vo svojej knihe Please Understand Me, kde tieto temperamenty systematicky rozdelil takisto do 4 sórt - Ochrancovia, Umelci, Idealisti a Racionalisti.

Prvá zmienka o analytickej psychológii ako takej, psychoterapii a psychoanalýze pochádza od pánov Sigmunda Freuda a Carla Gustava Junga.

V určitom momente sa títo páni rozchádzajú a Carl Gustav Jung vo svojej psychiatrickej praxi zakladá už samostatnú vednú disciplínu, ktorá už nesie názov analytická psychológia alebo Jungova analytická psychológia.

Tu pán Jung uviedol koncepty ako Kolektívne nevedomie (Collective unconscious), kognitívne funkcie (cognitive functions) ktoré najprv nazýva ako kognitívne zmysly. V jednoduchosti povedané sú kognitívne funkcie zdrojový kód našej mysle.

O ďalši vývin tejto vedy sa postarali Katharine Cook Briggs and Isabel Briggs Myers, ktoré vytvorili takzvané MBTI testy, snáď najznámejšie osobnostné testy, ktoré vám udajú 4 písmená vašej osobnosti.

Teórie C. G. Junga ďalej vyvíjalo mnoho profesorov a doktorov. Najvýznamnejší z nich:

• pán Stephen Montgomery, ktorý uviedol na svet využitie Type gridu - nástroju na typovanie v jeho knihe People Patterns.

• pán doktor John Beebe, ktorý založil školu v Chicagu. Uviedol na svet model 8 funkcií v jeho najznámejšej knihe Energies and Patterns In Psychological Type. Je jedna z hlavných osobností, ktoré túto vedu vyvíjaú ďalej.

• pani doktorka Linda Berens. Má svoju samostatnú prax a rozvinula Keirseyho temperamenty o ďalšiu vrstvu, takzvané Interaktívne štýly a samostatné členenie 16 Archetypov na ďalšie 4 druhy, a to : In-Charge alebo Structure archetypes (ESTJ, ESTP, ENTJ, ENFJ); Get-things-going archetypes alebo Starter archetypes (ESFJ, ESFP, ENTP, ENFP); Chart-the-course archetypes alebo Finishers (ISTJ, ISTP, INTJ, INFJ); a Background archetypes alebo Foundation archetypes (ISFJ, ISFP, INTP, INFP); Vďaka týmto deleniam umožnila vytvorenie nástroja, ktorý sa volá Type Grid. Umožňuje vymedzenie archetypu (hovorovo typeovanie) vďaka indentifikácii Temperamentu a Interaktívnych štýlov.

• pán doktor Mark Hunziker, ktorý vytvoril koncept Depth Typology alebo Hĺbková typológia, ktorá združuje všetky známe koncepty a aktuálne smery vo svojej knihe Depth Typology.

• páni Howe a Strauss, ktorí vytvorili takzvanú generačnú teóriu založenú práve na tejto analytickej psychológii. Najbližšie ju popisujú v knihách The Fourth Turning a Generations.

• pán Dario Nardi, ktorý prepája Typológiu s Neuroscience, napríklad v knihe Neuroscience of Personality.

• Samostatná interpretácia Socionics, vytvorená na podnet MBTI pani Aušra Augustinavičiūtė a veľmi dôležitý koncept zvaný Quadras.

• Komunita CS Joseph, ktorá takisto prepája rôzne smery týchto vied a vytvára veľmi zaujímavé nástroje, ktoré pomáhajú lepšie pochopiť túto vedu a jej každodenné využitie. Takisto vytvorili test na základe Type gridu, ktorý je takisto spojením rôznych smerov a interpretácií. Takisto vytvorili webovú aplikáciu Udja, ktorá pomáha pri typovaní a pri ukladaní dát. CSJ má veľmi veľkú databázu vzdelávacíh videí na svojom Youtube kanáli, ktoré poskytujú prehľad o tejto vede a tvoria rôzne trendy pre zvýšenie kvality života na základe tejto vedy.

Základy pre analytickú psychológiu.

Delia sa na posudzujúce (judging functions) a vnímajúce (perceiving functions.)

Posudzujúce funkcie sa ďalej delia na:

• Pocitové funkcie (feeling functions)

  • Extravertné pocity (extraverted feeling) so skratkou Fe, tiež známe ako etika/spoločné pocity/empatia (ethics)

  • Introvertné pocity (introverted feeling) so skratkou Fi, tiež známe ako morálka/pocity jednotlivca/sympatia (morals)

• Mysliace funkcie (thinking functions)

  • Extravertné myslenie (extraverted thinking) so skratkou Te, alebo racionalita/dáta/štatistiky (rationale)

  • Introvertné myslenie (introverted thinking) so skratkou Ti, tiež známe ako logika/procesor dát/true-false (logic)

Vnímajúce funkcie sa ďalej delia na:

• Intuíciu (intuition functions)

  • Extravertná intuícia (extraverted intuition) so skratkou Ne, tiež známe ako metafyzika/spoločná budúcnosť/následky (metaphysics/COLLECTIVE UNCONSCIOUS)

  • Introvertná intuícia (introverted inruition) so skratkou Ni, tiež známou ako sila vôle/budúcnosť jedinca/zdroj vášne (willpower)

• Vnímanie zmyslami (sensing)

  • Extravertné vnímanie zmyslami (extraverted sensing) so skratkou Se, tiež známe ako fyzika, mechanika, zmysly externe od jedinca (physics)

  • Introvertné vnímanie zmyslami (introverted sensing) so skratkou Si, tiež známe ako interné vnímanie zmyslov jedinca, komfort, lojalita, dlhodobá pamäť

Takzvané kolektívne nevedomie je veľmi metafyzický koncept - neuchopiteľný, teoretický, extravertná intuícia. Vo všeobecnosti a jednoduchosti ide o jav veľmi podobného zmýšľania ľudí a ich poznania (cognition) bez toho, aby sa poznali/zdieľali rovnakú lokalitu/mali spolu čokoľvek podobné. Môžeme to napríklad vidieť v architektúre - napríklad egyptské pyramídy a pyramídy v Amazónii - obe sú výškové budovy určené pre uctievanie. Ani Egypťania, ani amazonské kmene vtedy nemali ani len potuchy, že navzájom existujú, dokonca existovali pravdepodobne v úplne odlišných obdobiach, napriek tomu zmýšľali veľmi podobne - a to je koncept kolektívneho nevedomia.

Pán Jung takisto uviedol koncepty štyroch častí mysle (4 sides of the mind) vo svojej knihe Aion. Pomenoval tu primárne a sekundárne časti mysle a vytvoril koncept Ego ako časť mysle, v ktorej sa naša psyché zdržiava najčastejšie.

Iné časti pomenoval ako Nevedomie alebo Tieň (unconscious/shadow), Podvedomie (subconscious) alebo Anima/Animus. Poslednú časť mysle nazval Superfluous Ego, v skratke super-ego, alebo nabytočné ego. Všetky časti mysle majú svoje typické správanie a nastávajú medzi nimi takzvané kognitívne prechody (cognitive transitions) vďaka kognitívnym bránam (cognitive gateways.)

Rovnako položil pán Jung základy pre archetypické role funkcií, ktoré reprezentujú dominanciu jednotlivých funkcií v Egu a Nevedomí.

Tieto funkcie sú pre Ego: Hrdina (Hero), Rodič (Parent), Dieťa (Child), Nemluvňa (Inferior) a pre Nevedomie: Zločinec(Villain/Nemesis), Kritik (Critic), Podvodník (Trickster) a Démon (Demon). Medzi týmito rolami, tiež nazývanými funkciami, je presná mechanika prechodov. Mechanika sa nazýva kognitívne osi (cognitive axis), kognitívna obežná dráha (cognitive orbit) a kognitívna reflexia (cognitive fexlection).

Na základe štyroch častí mysle, kognitívnych funkcií a archetypických rolí v Egu a zvyšných častí mysle vytvoril Jung známe Archetypy kolektívneho nevedomia, ktorých je 16.

Síce nemáme popísané, aká je logika v mechanike prechodov, osí, a orbitov, ale to necháme na neskôr.

Ukážeme si, aká je logika v schéme alebo systéme jednotlivých archetypov.

Máme Ego, v ktorom sú 4 kognitívne role, a to Hero, Parent, Child a Inferior. Hero je brána do Ega a Inferior je brána do Nevedomia.
Hero je na osi s Inferior funkciou a Parent je na osi s Child funkciou/rolou.

Ďalej v Nevedomí je Nemesis na osi s Demon funkciou a Critic na osi s Tricksterom.

Ak do týchto funkcií dosadíme kognitívne funkcie, vytvoríme archetype.

Znie to veľmi komplikovane, ale stačí si zapamätať pár podmienok a memorovať zopár faktov a pôjde to veľmi jednoducho.

Napríklad.

Spojíme Ni + Se (ktoré sú spolu na osi)
Spojíme Fe + Ti (ktoré sú spolu na osi)
Z týchto 4 funkcií vytvoríme ego. Ni bude hero funkcia, Se bude inferior funkcia (pretože Hero a Inferior su na osi) a Fe bude Parent funkcia a Ti bude child funkcia (pretože Parent a Child su na osi.)

Toto ego sa nazýva INFJ - názov je prevzatý z MBTI písmenovej dichotómie - v skratke znamená introver, intuitívny, pocitový, posudzujúci (introverted, intuitive, feeling, judging). Avšak, pre nás je dôležité zapamätať si kognitívne funkcie (Ni Fe Ti Se.) Vieme tým pádom, o aký archetype sa jedná, aj keď INFJ je v tomto prípade technicky nesprávny názov (keďže jeho Hero a Inferior funkcie sú perceiving, takže technicky by sa mal nazývať INFP.) Preto sa stáva, že vám vyjdú zlé MBTI výsledky, najmä pri introvertoch, pretože tento systém majú obrátený.

Skúsme ale teraz trochu širší obraz, prečo je toto vôbec dôležité a užitočné.

Ak sa naučíme správne vymedziť archetype (ak súhlasíme s teóriou Junga) pre seba a pre ostatných ľudí vo svojom okolí, automaticky poznáme svoje kognitívne funkcie, ktoré môžeme nazvať mentálne potreby; 4 časti mysle a potenciálne prednosti a nedostatky daného archetypu. Dokonca sa dá určiť dospelosť daných funkcií a takzvaný kognitívny focus - preferovaná časť mysle, ktorú používame - môžeme byť subconscious focus, čo nám v živote prinesie radosť a uspokojenie. Môžeme byť unconscious focus, čo nám prinesie viacej múdrosti do života. A môžeme byť super-ego focus, čo nám prinesie do života mastery.

A teda, ak sa naučíme správne vymedziť archetype, automaticky vieme, koho máme pred sebou, jeho 4 časti mysle, kompatibilitu, body konfliktu, vieme, ako sa s daným človekom budeme potenciálne chápať. Vieme si teda vybrať partnerov, učiteľov, trénerov, kolegov, business partnerov, spoluhráčov.

Ak sa na to pozrieme ešte z väčšej diaľky - ak by sa táto veda uznala na makro leveli, vedeli by sme automaticky smerovanie každého jedného z nás, či už kariérne, vzťahové, aké kombinácie cognition nám vyhovujú v pracovnom prostredí, jednoducho pochopenie seba a ostatných by sa radikálne zvýšilo.

Predstavte si, že sa vám niekto páči, no nie ste si istý, či by ste spolu mali naplňujúci vzťah. Typli by ste ho, a vedeli by ste vaše predispozície ku kompatibilite a naplneniu mentálnych potrieb.
Samozrejme neznamená, že ak si účelovo vyberiete najviac kompatibilný archetype s vami, tak máte vyhraté na celý život a naopak, že ak si vyberiete najmenej kompatibilný vzťah, tak že nemôže byť naplňujúci. Avšak viete, čo môžete od svojho partnera a od seba očakávať, ak sa rozhodnete byť spolu. Kde je potenciálny konflikt a nepochopenie, a naopak kde je potenciál pre lásku a pre pochopenie. Pochopenie znamená perceiving, takže vo vnímaní a sexualite, a judging, čiže v názoroch a v rozhodnutiach. A samozrejme poznáte takzvaný “jazyk lásky” svojho partnera, takže viete, ako k nemu treba prehovárať, aby sa cítil naplnený.

V jednoduchosti, viete svojho partnera/kolegu/biznis partnera pochopiť a predstaviť si potenciál (psychologický samozrejme) vášho vzťahu dopredu, bez toho, aby ste ho museli spoznávať nasledujúcich 10 rokov.

V kontexte oblastí ľudskej psyché je dôležité uvedomiť si nasledovné.

KAŽDÝ tieto funckie a časti mysle používa INAK, vo svojom štádiu dospelosti a životnom štádiu (ľudská prirodzenosť). KAŽDÝ využíva tieto funkcie na naplnenie svojich potrieb a záujmov inak a vytvára/ovplvyvňuje nimi svoje okolie INAK (výchova jedinca, jeho záujmy). KAŽDÝ žije vo svojej realite a v okolí, ktoré ho ovplyvňuje (lokalita) a KAŽDÝ má svoj systém presvedčení, hodnôt, princípov a vstupov pre svoju logiku, s ktorými je stotožnený. To sú až 4 oblasti (prirodzenosť (psyché), výchova (nurture), lokalita a systém presvedčení), ktoré udávajú každej ľudskej bytosti svoju autenticitu. Tu sa skutočne každá jedna ľudská bytosť líši od druhej.

Chvíľku trvá, kým sa človek všetko naučí používať, keďže pre väčšinu z nás, bežných smrteľníkov, je to niečo úplne nové. Avšak, ten prínos zvýšenia kvality života skutočne stojí za to. Ja si osobne myslím (Ti child), dúfam (Ni hero) a zdieľam presvedčenia depth typology komunity (Te trickster), že ak by sme zvýšili povedomie o tejto vede a akcepovali ju medzi seba kolektívne, potenciálne by to vyriešilo obrovské množstvo najrôznejších problémov, ktorým dnes čelíme.

Čas od času budem zdieľať moje každodenné vnemy a impulzy, ktoré vo mne táto veda vyvoláva. Už je mojou každodennou súčasťou.

Verím (Te trickster), že jedného dňa bude prínosom pre každého z nás.